O mne

Volám sa Marcela Polakovičová, od roku 2021 pracujem  ako školský psychológ v Senici na ZŠ V. Paulínyho Tótha. Od roku 2022 pracujem zároveň aj ako klinický psychológ v Jablonici. Mám dlhoročnú prax v odbore drogových závislostí, ktorú som nadobudla v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Ako školský psychológ denne pracujem s deťmi od 6 až po 15 rokov. 

V roku 2005 som maturovala na osemročnom gymnáziu v Senici. V roku 2011 som ukončila štúdium psychológie na UCM v Trnave a získala titul magister.  Následne som sa zamestnala na trvalý pracovný pomer v Bratislave v CPLDZ, kde som už predtým 2 roky pracovala popri štúdiu. V roku 2018 som úspešne ukončila špecializačné štúdium v odbore klinická psychológia. Absolvovala som viacero vzdelávaní v oblasti projektívnych techník, arteterapie, kurz práce s terapeutickými kartami. Systematicky si doplňujem nové informácie  z oblasti inkluzívneho vzdelávania. V roku 2024 som absolvovala  kurz krízovej intervencie.  

Po materských dovolenkách bolo náročné denne dochádzať do Bratislavy a preto som si našla prácu v Senici ako školský psychológ na ZŠ V. Paulínyho-Tótha. Pracujem s deťmi s poruchami učenia, zdravotne znevýhodnenými, s deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou a pervazívnymi poruchami. Na škole pracujem s preventívnym programom "Poruchy príjmu potravy", ktorého materiály poskytuje projekt "Chuť žiť" https://chutzit.sk/. Svoju ambulantnú prax som si otvorila v Jablonici, kde som vyrastala. V ambulancii pracujem s deťmi a rodičmi, s dospievajúcimi a rovnako i s dospelými klientmi. Poskytujem poradenstvo, sprevádzam ľudí v ťažkých životných situáciách, pracujem s motiváciou. Medzi najčastejšie problémy, ktoré sa v poslednej dobe objavujú je sebapoškodzovanie, narušená sebahodnota, úzkostné stavy, anorexia. 

Vo voľnom čase pôsobím ako tréner detskej atletiky v ŠK Jablonica, lebo ma to baví :) Deti rady skáču, lozia, plazia sa, pretekajú a zároveň sa učia trpezlivosti, spolupracovať v tíme, zvládať emócie - radosť, hnev, prehru... tak sa formuje ich osobnosť. Zároveň je preukázané, že deti ktoré športujú, majú lepšiu koordináciu, hrubú motoriku, pozornosť, motiváciu, čím sa dá predchádzať vzniku špecifických porúch učenia - dyslexii, dysgrafii a pod. Verím, že pohyb je pre deti a ich zdravý psychický i fyzický vývin nevyhnutný.