Vieme čo naše dieťa potrebuje?
Zo pár vecí, ktoré dieťa potrebuje....okrem jedla a oblečenia :D
Pozornosť - Všímajme si deti. Kedy sú smutné? A kedy sú šťastné alebo nervózne? Pýtajme sa ich čo ich trápi, čo sa im páči, čo ich zaujíma, nezaujíma a prečo. Deti potrebujú cítiť, že na nich myslíme a zaujímame sa o nich, že sú pre nás dôležité.
Pochopenie - Dajme deťom zažiť, že máme snahu ich pochopiť, aj keď nám to nejde úplne dobre. Možno niekedy stačí povedať: "Snažím sa ťa pochopiť, i keď je to pre mňa ťažké." Pre dieťa sú dôležité iné veci, ako pre nás rodičov - jasné, my to chápeme racionálne - ale racionálne skúsme pochopiť prežívanie svojho dieťaťa.
Akceptácia - Prijímajme deti také aké sú, nie aké ich chceme mať. Ak dieťaťu niečo fakt nejde, budeme strácať čas, ak budeme chcieť, aby to pilovalo. Radšej sa zamerajme na to čo mu ide a posilňujme u neho takéto správanie, jeho potenciál.
Ponuka možností - Ak chceme, aby sa dieťa venovalo napr. nejakému krúžku, nenúťme ho robiť ten, ktorý ho nebaví. Ak zistí dieťa, že to nie je pre neho, ok. Nechceme však, aby nerobilo nič, to je jasné...preto mu ponúknime možnosti, aby si samo vybralo, skúsilo, čo ho bude baviť a v čom bude dobré. Lebo momentálne to ešte nevie. Mám teóriu, že voľnočasovú aktivitu dieťa potrebuje, takže vychádzam z tohto: "Niečo robiť budeš, ale vyber si ty, čo to bude." 😊 Vysvetlime deťom, prečo je dobré čas tráviť zmysluplne, motivujme ich. Dieťa nerastie len fyzicky ale i psychicky, rozvíja sa jeho osobnosť.
Podpora - Ak chceme po deťoch, aby sa venovali zmysluplnej aktivite, potrebujú cítiť, že sme pritom s nimi. Potrebujú naše povzbudenie, náš úsmev, ktorý ich utvrdí v tom, že čo robia, bez ohľadu nato či sú v tom najlepší alebo priemerní, je super.
Dôvera - Aby si naše deti verili, musíme im v prvom rade veriť MY - rodičia. Dieťa dokáže veľa vecí, bez toho, aby sme ho vodili za ruku alebo mu stáli za chrbtom.
Pravidlá - V škôlke, v škole, v práci, v športe, v prírode, v živote...všade sú pravidlá. Dieťa sa učí pravidlám od narodenia od koho? ... Od rodiča ;) Ak nie je odmalička zvyknuté akceptovať niektoré pravidlá, o to dlhšie sa bude adaptovať na pravidlá v novom prostredí.
Režim - Pravidelnosť, návyk vybudovaný odmalička sa udržiava ľahšie ako ho budovať v neskoršom veku, keď nie sú základy. Zľahka upravený režim je možné udržať i cez prázdniny, ak by sme ho cez prázdniny vypustili úplne, môžeme očakávať ťažšiu a dlhšiu adaptáciu pri návrate do každonných povinností.
Výzvy - Dávajme deťom výzvy. Nie aby prekonávali iných, ale aby sa naučili prekonávať seba samých. Naučia sa tak sebamotivácii a pracujú na svojej osobnosti.
Zlyhanie - Napriek tomu, že zlyhanie prináša negatívne pocity, je veľmi dôležité pre sebarozvoj. Tým, že dieťa zlyhá, zažije pocit neúspechu, musí sa s týmto pocitom vysporiadať. Spracovanie negatívnych zážitkov môže mať rôzne trvanie. Rodič môže dieťa sprevádzať pri jeho spracovaní, avšak by nemal za každú cenu dieťa ochraňovať pred zlyhaním. Tým, že má dieťa takýto zážitok, stáva sa psychicky odolnejším.
Zoznam vecí, ktoré dieťa naozaj nepotrebuje:
Neustála ochrana - Ak budeme dieťa stále kontrolovať, ochraňovať ho a napomínať ho, budujeme v ňom nízku sebadôveru, sebahodnotu a závislosť od druhých. Časom sa môže objaviť u dieťaťa nová osobnostná črta - úzkostnosť, keďže upriamujeme často pozornosť na to, čo sa všetko môže stať. Deti sú potom viac bojazlivé, neisté a "bábovkovité."
Klamstvo - Tým, že deťom nepovieme pravdu, lebo ich chceme uchrániť pred niečím nepríjemným, im nepomôžeme. Nemožno deti chrániť stále, dieťa sa musí naučiť vysporiadať sa s negatívnymi emóciami. Čím dlhšie ich budeme chrániť, tým ťažšie budú v budúcnosti zvládať stres, stratu a psychickú bolesť. Ak dieťa zistí, že sme ho klamali (i keď sme to mysleli dobre), strácame jeho dôveru.
Porovnávanie - Neporovnávajme dieťa s ostatnými deťmi, každý sme osobnosť, každý má svoj potenciál. Naučme dieťa porovnávať vlastné výkony s jeho predchádzajúcimi vykonmi, nie s výkonmi druhých.
Poníženie - Dotýka sa ľudskej dôstojnosti. Ponížením, resp. opakovaným ponižovaním dieťaťa môžeme narušiť jeho vzťahu k sebe samému. Z toho vznikajú myšlienky "nie som dosť dobrý, nemám takú hodnotu ako ostatní, nezaslúžim si tu byť a pod..."
Ďalšie veci sú materiálne, ale veľmi ovplyvňujú psychiku detí, preto sú na zozname...
Playstation, hry - Koľko rodičov príde s tým, že dieťa hrá príliš dlho na playstatione/ mobile a nevieme ho od hry odtrhnúť, kričí, že chce ešte hrať. Pýtam sa, kto mu to kúpil/dal??? ...že aby nebol looser, chudáčik, lebo všetci spolužiaci hrajú hry?! Neveríme vlastnému dieťaťu, že sa dokáže rozprávať so spolužiakmi o niečom inom ako o hrách?? To je dôvod, prečo mu dáme mobil/ playstation? V škole sa bude baviť so spolužiakmi o hrách a doma po ňom budem chcieť, aby sa učil a ešte, aby ho to aj bavilo ???
OK, ak si od začiatku nastavíte pravidlá, ktoré sa v domácnosti dodržiavajú, je to na Vás. Buďte opatrní hlavne pri mladších deťoch, ktoré zmýšľajú skôr emocionálne a nie racionálne.
Elektrické autíčka a kolobežky - Chceme, aby deti zleniveli a nehýbali sa, boli pohodlné...tak im dajme elektrostroje. Chceme, aby boli nase deti aktívne, dajme im bicykel, korčule, pešibus i za cenu toho, že za nimi budeme musieť behať. V konečnom dôsledku to prospeje aj nám.